Plesiosaury žili na našej planéte
desiatky miliónov rokov. Ale už sú nenávratne preč. ("Dôkazy" zástancov existencie „lochnesiek“ dosiaľ nepresvedčili...) Pri rekonštrukcii ich vzhľadu a spôsobu života sa ľahko
môžeme dostať do rozporu s realitou. Tú koniec koncov nikdy nebudeme
poznať celú, môžeme sa však k nej priblížiť. Tento krátky príspevok sa
snaží zbúrať niekoľko rozšírených mýtov o týchto fascinujúcich morských tvoroch.
Mýtus: Plesiosaury sú vodné dinosaury.
V ušiach
laika často býva každý tvor so slovom „saurus“ vo svojom odbornom názve
automaticky pokladaný za dinosaura, prípadne jeho blízkeho príbuzného. Nie je
to pravda. Dinosaury (a teda aj vtáky) patria spolu s krokodílmi a zrejme
aj pterosaurami do skupiny tzv. archosaurov. Plesiosaury sú samostatnou
skupinou plazov (pozri vpravo) prispôsobených na život vo vode a spolu
s ichtyosaurami bývajú zaraďované medzi tzv. sauropterýgie.
 |
| Burianov "Plesiosaurus". Dnes klasifikovaný v rámci rodu Hydrorion. |
Mýtus: Plesiosaury vychádzali na súš klásť vajcia.
Zo
starších encyklopédií možno poznáte obrázky plesiosaurov vyhrievajúcich sa na
pláži. Kedysi sa totiž predpokladalo, že plesiosaury vychádzali na súš klásť
vajíčka podobne, ako to robia dnešné morské korytnačky. Známy je napríklad obraz
Zdeňka Buriana, na ktorom sa plesiosaury vyhrievajú na pláži (vľavo). Dnes vieme, že druhohorné
pláže neboli dovolenkovým rajom plesiosaurov. Stavba ich kostry im totiž nedovoľovala
pohyb na súši, aspoň nie tým väčším druhom. Lopatkový a panvový pletenec
(súbory kostí spájajúce končatiny s trupom) neboli na osovej kostre pripojené
„napevno“, takže neudržali celú váhu tela na súši bez nadľahčovania vodou. Pre
malé plesiosaury to však nemuselo platiť. Mali však dôvod vychádzať na súš? Iba
nedávno sa definitívne potvrdilo, že plesiosaury boli živorodé. Boli teda plne
prispôsobené na život vo vode podobne ako ichtyosaury (viac o nich tu).
Mýtus: Liopleurodon,
najväčší pliosaurus všetkých čias, bol dlhý 20 aj viac metrov.
Niektoré
dokumentárne seriály (vrátane inak skvelého seriálu Walking with Dinosaurs od BBC) sa nám snažia nahovoriť, že tie
najväčšie pliosaury dosahovali dĺžku 20 a viac metrov. Často dané zviera
aj pomenujú a obvykle dostane meno Liopleurodon.
Neprávom. Tieto čísla nie sú založené na skutočných nálezoch, ale na
premrštených odhadoch. Existujúce nálezy nám hovoria o príšerách dlhých 12
m (Pliosaurus funkei), v prípade
liopleurodona však dĺžka zrejme nepresiahla 7 metrov. A to je poriadny
rozdiel! Ani ten najväčší pliosaurus však pravdepodobne nepresiahol dĺžku 15 m.
Ak použijeme predpoklad, že sme nenašli toho najväčšieho jedinca daného druhu,
môžeme si dovoliť zvýšiť maximálnu veľkosť o 20%. V prípade druhu Pliosaurus funkei dostaneme zviera dlhé asi
15 m. Takisto treba mať na pamäti, že každé ďalšie zvýšenie odhadu vedie k znásobeniu
celkovej hmotnosti zvieraťa (pozri tu). Funkčná morfológia kostí nám v tomto
ohľade môže napovedať, čo si môžeme dovoliť. A výsledok je taký, že pre
existenciu 20 metrových pliosaurov (zatiaľ) nemáme žiadne dôkazy.
 |
| Liopleurodon. Autor: Adam S. Smith (link) |
Mýtus: Plesiosaury dodnes žijú vo veľkých sladkovodných
jazerách.
Niektorí
tvrdia, že plesiosaury prežili do dnešných dní v škótskom jazere Loch
Ness. Vedecký dôkaz existencie lochneskej príšery však chýba. Jazero bolo počas
poslednej ľadovej doby prikryté niekoľkými kilometrami ľadu a doteraz
v ňom nie je dostatočne vysoká teplota, aby sa v nej dlhodobo páčilo
akémukoľvek plazovi. Navyše, poskytuje jazero dostatok rýb pre udržanie
životaschopnej populácie takých veľkých tvorov? Kde sa vlastne všetky tie príšery
schovávajú, že sa pri toľkom úsilí a nasadení dômyselnej techniky zatiaľ
podarilo urobiť iba niekoľko rozmazaných fotografií objektov pochybného pôvodu?
Takisto je zaujímavé, ako výrazne sa líšia výpovede jednotlivých „svedkov“ –
zjavne sa nejedná o navzájom konzistentné opisy záhadného tvora, ktoré by
človek čakal, ak by išlo o skutočný organizmus (pozri napr. tu). Treba si
priznať, že obludy z čias dinosaurov sú nenávratne preč. Vešať hlavu za to
však netreba, pretože živé tvory okolo nás sú dostatočne fantastické na to, aby
sme si nemuseli nič vymýšľať.
 |
| Nie, nejde o definitívny dôkaz existencie lochnesskej príšery, ale iba o záber z filmu The private life of Sherlock Holmes... |
Seriál o plesiosauroch
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára