Stránky

piatok 29. júla 2016

Týždeň s plesiosaurami 1: v ponorke za príšerami



Za prvú realistickú rekonštrukciu druhohorných morských plazov sa považuje akvarel od anglického geológa Henry de La Becheho z roku 1830. Volá sa Duria Antiquior, čo znamená „Dávnejší Dorset“ a znázorňuje predhistorické tvory obývajúce more na terajšom pobreží južného Anglicka dávno pred príchodom človeka. Na obraze sú potvory s ohromnými čeľusťami plnými zubov, ktoré pripomínajú prerastené krokodíly s veľkými okrúhlymi očami. To sú ichtyosaury, o ktorých som už písal (link). Sú tam aj tvory s dlhými krkmi a malými hlavami. To sú plesiosaury, ktorým sa venuje tento príspevok. 
 
Anningovej plesiosaurus z roku 1823.  link.
Prvú fosíliu plesiosaura objavila mladá zberateľka fosílií Mary Anningová v dvadsiatych rokoch 19. storočia v Anglicku. Vedci žasli nad jeho dlhým krkom. Odlomený krk na jeho báze niektorých priviedol k názoru, že pôvodná fosília je falzifikát. Neskoršie nálezy však dokázali, že krk bol skutočný.
Plesiosaury sa objavili na samom konci triasovej periódy asi pred 200 miliónmi rokov. Išlo o prevažne morské tvory, ale poznáme aj zástupcov z brakických a sladkovodných prostredí. Plesiosaury boli predátory vynikajúco prispôsobené na vodný živel. Výkonnú pohonnú jednotku tvorili štyri končatiny premenené na pádla. Skrz vodu sa pohybovali jedinečným spôsobom. Plesiosaury boli mimoriadne úspešné a v priebehu druhohôr sa rozrôznili do množstva foriem.


Meyerasaurus victor (hore) a Rhomaleosaurus cramptoni (dole).
Počas skorej jury (asi pred 165 miliónmi rokov) sa na mieste dnešnej Európy rozprestieralo more, pričom pevninu tvorili roztrúsené súostrovia. Toto plytkomorské prostredie poskytovalo vhodné podmienky pre rozvoj morských plazov. Plesiosaury boli jednými z nich. Poznáme dva hlavné typy plesiosaurov s odlišným spôsobom života. Jedny mali dlhé hadovité krky a malé hlavy, tie druhé boli krátkokrké a mali veľké hlavy s ohromnými čeľusťami vybavenými tesákmi. Krátkokrké plesiosaury označujeme ako pliosaury. Treba povedať, že dané formy nepredstavovali dve oddelené skupiny s vlastným rodokmeňom, skôr išlo o dva koncové členy pestrého spektra stavby tela plesiosaurov. Bez ohľadu na dĺžku krku a čeľustnú výbavu mali všetky plesiosaury pomerne krátke a široké telo, trochu pripomínajúce korytnačku, a krátky chvost. Predné aj zadné končatiny mali zhruba rovnaký tvar. Tie najmenšie plesiosaury nepresahovali dĺžku dvoch metrov, tie najväčšie však boli ozajstnými obludami s pätnástimi metrami dĺžky.

Dva základné morfotypy plesiosaurov: dlhokrké plesiosaury (A) a krátkokrké plesiosaury, tzv. pliosaury (B). Rhomaleosaurus a Meyerasaurus uvedené vyššie patrili medzi pliosaury.

Pozrime sa teraz na nejakých konkrétnych jurských zástupcov plesiosaurov. Predstavte si, že máte stroj času, pomocou ktorého si zacestujete do 180 miliónov rokov vzdialenej minulosti na miesto dnešnej západnej Európy. More sa zdá byť na nerozoznanie od toho dnešného. Hneď pri prvom ponore sa však váš dojem rýchlo zmení. Cez okrúhle okienko malej a bezpečnej ponorky sledujete stovky amonitov vznášajúcich sa v slnkom presvetlených vodách.

Amonity boli hlavonožce, blízke príbuzné sépií a chobotníc, majú však vonkajšiu schránku, ktorá je špirálovito stočená a vnútri rozdelená na komôrky. Tie sú naplnené plynom alebo tekutinou, pričom zviera žijúce v poslednej, takzvanej obývacej komôrke, si objem jednotlivých zložiek reguluje podľa toho, v akej hĺbke sa chce nachádzať. Ide vlastne o dômyselný mechanizmus, ktorý sa trochu podobá na ten u ponoriek. Vy ste teraz zavretý v tej vašej a sledujete ako každý amonit vystrkuje svoje ramená zo schránky. Snaží sa chytiť niečo pod zub. Namiesto toho sa sám stáva potravou. Spred okrúhleho oblôčika ho uchmatne papuľa s ihlicovitými zubami. Plesiosaurus. Cez malé okienko sa snažíte vidieť viac, ale dravec je už dávno preč. Zapnete podvodné kamery a pohľadom visíte na monitore. Po chvíli máte pred sebou obraz dokonalého lovca. Krátke telo je zakončené dlhým krkom s malou ale zubatou tlamou. Štyri plutvy sa pohybujú ako krídla a zviera sa tak pohybuje úžasnou rýchlosťou vpred. Občas uchmatne amonita, ale oveľa častejšie sa vnorí do húfu malých rýb.

Plesiosaurus dolichodeirus. Autor: Dmitry Bogdanov (link).
O chvíľu voda okolo vašej ponorky potemnie. Niečo veľké – skutočne veľké – vám zatieni výhľad na loviace plesiosaury. V nasledujúcom okamihu ponorkou zatrasie prudký náraz. Na ovládacom paneli svieti červená kontrolka. Jedna z manévrovacích vrtúľ je preč – niečo ju odtrhlo z trupu vášho stroja. Opäť sa dívate na monitor. Útočníka už prestala zaujímať ponorka a pustil sa do honu na plesiosaury. Kamery zachytili rýchly pohyb a nasnímali dravca v akcii. Dívate sa na desaťmetrové živé torpédo. Hlava je obrovská, tvorí pätinu dĺžky tvora a je vybavená ohromnými čeľusťami s kužeľovitými zubami. K telu je pripojená krátkym a hrubým krkom, pričom samotné telo poháňajú štyri obrovské plutvy schopné dodať potrebný výkon. Toto je miestny zabijak číslo jedna, pliosaurus rodu Liopleurodon. Ide o príbuzného plesiosaurov, to mu ale nebráni na ne poľovať. Stopy na fosíliách dlhokrkých plesiosaurov dokazujú, že Liopleurodon zubami prenikol až do kostí svojej koristi. Menšie plesiosaury pravdepodobne ochromil tým, že im odhryzol plutvy. Liopleurodon bol jeden z najmocnejších predátorov všetkých čias. Jeho mohutné čeľuste boli pravdepodobne schopné silnejšieho zhryzu ako Tyrannosaurus. Ľahko by v papuli udržal stredne veľké auto a rozhryzol ho vo dvoje. Gigantická lebka, ktorá vyzerala ako krokodília, bola dostatočne veľká na to, aby prehltol hoci aj dospelého človeka. Liopleurodon mal výborný čuch, ktorý mu pomáhal loviť v hlbších vodách, kde je ťažké spozorovať korisť. Dokázal ju vystopovať podobne efektívne ako dnešné žraloky.

Autor: Darren Pepper (link)

Pokračovanie nabudúce...

Šikovné odkazy
The Plesiosaur directory: http://plesiosauria.com/index.php


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára