Stránky

pondelok, 9. mája 2016

Ako sa dinosaury nedostali do hlavných správ



Nedávno ma oslovila RTVS. Dopočuli sa, že dinosaury „začali vymierať skôr, ako ich úplne vyhubil pád asteroidu na konci kriedy“. Táto správa doslova otriasla (pokrúteným) svetom médií. Odrazu ste sa všade dočítali, že aj keby ten asteroid neďaleko Yucatánu necapol, dinosaury by aj tak pekne-krásne vyhynuli. Mali to teda zrátané už oveľa skôr...



Z redakcie som si vyžiadal jeden deň na preštudovanie odborného článku, ktorý spustil ten humbuk. Dohodli sme sa, že na druhý deň príde pani redaktorka na moju Alma mater a spravíme krátky rozhovor. Predmetný článok som si vytlačil, vyzbrojil sa zeleným zvýrazňovačom a vo vlaku na ceste z práce som danú prácu preštudoval. Večer som si ešte raz prešiel hlavné body publikovaných výsledkov výskumu. Bol som teda „na telku“ pripravený.

Samozrejme vysvitlo, že veci sú trochu zložitejšie. Vedecká práca bola publikovaná v prestížnom odbornom časopise PNAS (Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America) 18. apríla tohto roku. Už v ten istý deň viaceré médiá jej závery tlmočili pre širokú verejnosť. A potom sa doslova roztrhlo vrece s príspevkami, ktoré správu preberali z druhej ruky a po ich prečítaní mi bolo jasné, že ich autori zhliadli akurát tak abstrakt odbornej štúdie (ak vôbec), nie však štúdiu celú. Tie poctivejšie články obsahovali aj vyjadrenia odborníkov vrátane autorov publikovaného výskumu. Prvý autor štúdie Manabu Sakamoto dokonca v jednom z rozhovorov preložil názov štúdie „Dinosaurs in decline tens of millions of years before their final extinction [Úpadok dinosaurov desiatky miliónov rokov pred ich úplným vyhynutím]“ do reči bežného smrteľníka: „This isn’t to say that the dinosaurs were going extinct before the asteroid impact, but they were getting more vulnerable and susceptible to mass extinction. [To neznamená, že dinosaury vymierali pred dopadom asteroidu, stávali sa však zraniteľnejšími a náchylnejšími na hromadné vymieranie]“ Toto vyjadrenie si však lovci senzácií neprečítali alebo nechceli prečítať.

Na umelú senzáciu sa tak chytila aj slovenská verejnoprávna televízia, pričom zámerom bolo informovať o záveroch predmetnej štúdie v hlavných večerných správ. Moja prvá reakcia bola: prečo? Je to naozaj až taká vážna správa? Laik z pochopiteľných dôvodov zbystrí pri vyslovení slov „dinosaury“, „pád asteroidu“, a „vymieranie“ pozornosť, a najmä vtedy, keď sú všetky tri kľúčové slová v jednej vete. A zrazu je tu vedecká štúdia, ktorá tvrdí, že dinosaury „začali hynúť ešte pred vlastným vyhynutím“? Úplná bomba, však?

Nie. Nie je to bomba.
Odborná štúdia vedeckého tímu vedeného Sakamotom dala dohromady najnovšie údaje o druhovej rozmanitosti dinosaurov naprieč ich vládou počas druhohôr a štatisticky vyhodnotila vzájomný pomer medzi rýchlosťami vzniku nových druhov a vymieraniami tých starších. Ak tieto dva údaje navzájom porovnáte a vynesiete ich na graf s časovou osou, dostanete pomerne jednoduché matematické vyjadrenie toho, ako sa z dlhodobého hľadiska študovanej skupine organizmov v skúmanom časovom intervale „darilo“. Druhy vo všeobecnosti vznikajú a vymierajú priebežne, takže ide o štatistické vyhodnotenie dlhodobého trendu. Ak je rýchlosť vzniku nových druhov (speciácia) výrazne vyššia ako rýchlosť vymierania tých existujúcich (extinkcia), dostanete lineárnu závislosť (za predpokladu, že zvislá os predstavuje logaritmus počtu speciácií; obrázok A). Ak sa rýchlosť odštepovania nových druhov drží tesne nad rýchlosťou priebežných vymieraní, dostanete krivku, ktorá dosiahne svoju asymptotu v momente, keď sa počet speciácií vyrovná počtu extinkcií (obrázok B). Ak na vznik jedného nového druhu pripadá viac ako jeden vyhynutých druhov, krivka sa stočí nadol (obrázok C). Vtedy hovoríme, že celková diverzita skúmanej skupiny organizmov klesá. Toľko suchá teória. A ako to bolo s dinosaurami?

Jednotlivé krivky predstavujú evolučné línie dinosaurov.
Makroevolučnej dynamike druhohorných dinosaurov sa venovalo viacero prác, tá posledne publikovaná však ako prvá použila štatistiky robustné údaje. Záverom štúdie je, že dinosaury aj napriek svojej morfologickej rozmanitosti zaznamenali za posledných 40 miliónov rokov kriedovej periódy výrazný pokles v schopnosti nahrádzať priebežne vymierajúce druhy (na obrázku vľavo krivky klesajú pod nulovú hodnotu). Dinosaury ako skupina sa tak postupne stávali čoraz zraniteľnejšími a citlivejšími na prípadnú ekologickú katastrofu. A tá prišla. Zvyšok príbehu už poznáte (napríklad aj z mojich textov tu, a tu).

Má táto správa potenciál zaujať bežného diváka večerných správ? Aby to bolo možné posúdiť, treba dodať tri veci:
1) Vyššie citovaná štúdia sa začína vetou: „Nonavian dinosaurs met their demise suddenly, coincident with the Chicxculub impact in Mexico around 66 Mya (...) [Náhle vyhynutie nevtáčích dinosaurov sa časovo prekrýva s chicxulubským impaktom v Mexiku asi pred 66 miliónmi rokov (...).]“. Áno, štúdia rozoberá evolučné osudy dinosaurov, ale iba tých nevtáčích. Vtáčie dinosaury (bežne označované ako vtáky) síce vymieranie na konci kriedy takisto postihlo, pozviechali sa však a dnes počtom druhov vyše dvojnásobne prevyšujú cicavce.

2) Nie všetky evolučné línie dinosaurov zažívali dlho pred pádom asteroidu pokles druhovej diverzity. Dvoch analyzovaných skupín (hadrosaurov a ceratopsov) sa to netýkalo. Tvrdiť, že to mali dinosaury spočítané dávno pred kataklyzmou na konci kriedy, je prehnané. Dinosaurológ Stephen Brusatte  to komentuje: „The result seems very robust, but I question what it means. Does that mean that dinosaurs were doomed to extinction, that they endured some kind of long death march before the asteroid impact finished them off, like a boxer knocking down their opponent with a light punch after several rounds of pummeling? I don’t think so. [Záver sa zdá byť veľmi jasný, nie som si však istý, čo z toho vyplýva. Znamená to, že boli dinosaury odsúdené na vyhynutie, že vytrvalo kráčali na akomsi pochode smrti pred tým, ako ich dopad asteroidu dorazil tak, ako boxer svojho protivníka zloží ľahkým úderom po niekoľkých kolách ustavičného udierania? Nemyslím si to.]“

Speciácia mezozoických dinosaurov. A: oranžová krivka predstavuje lineárny model, sivá predstavuje kvadratický model. B: krivky pre sauropody (modrá), teropody (červená) a vtákopanvé dinosaury (tmavozelená) dokumentujú pokles v rýchlosti speciácie. U hadrosaurov (svetlozelená) a ceratopsidov (tyrkysová) došlo k pred koncom kriedy k výraznému rozrôzňovaniu.

3) Vyššie načrtnutá evolučná dynamika dinosaurov nie je ničím výnimočným. Existuje alebo existovalo množstvo skupín, ktoré po obdobiach rozrôzňovania zažívali pokles druhovej rozmanitosti. Niektoré napokon vyhynuli, iné sa spamätali. Napríklad trilobity sa často populárne prezentujú ako typické prvohorné článkonožce. Pravdou však je, že posledných 100 miliónov rokov prvohôr prežívala jediná línia trilobitov, pričom výrazný pokles diverzity zažívali trilobity plných 200 miliónov rokov. Ak by sme použili pokrútenú rétoriku médií tvrdiacich, že dinosaury „začali vymierať“ už 40 miliónov rokov pred svojím definitívnym pádom, potom trilobity „začali vymierať“ už v prvej polovici svojej 300 miliónov rokov trvajúcej existencie. Napokon cicavce zažívajú niečo podobné a snáď s výnimkou hlodavcov a netopierov sú na dlhodobom ústupe. Analogicky to, že človek začne zomierať už pri svojom narodení, asi nikoho veľmi nevzrušuje. (Čo iné je život ak nie čakanie na smrť, teda umieranie?)

Po zrealizovanom rozhovore pre RTVS som sa vrátil do práce ku svojim krabom a rakom. O niekoľko hodín sa mi pani redaktorka ospravedlnila, že sa dinosaury vo večerných správach napokon neobjavia s odôvodnením, že televízia určite nechce robiť senzáciu z niečoho, čo senzáciou nie je. Bravó! Potešil som sa, lebo sa mi myšlienka dávať do správ najnovšiu prácu o evolučnej dynamike dinosaurov od začiatku nepozdávala. Predmetná štúdia si určite mediálnu pozornosť zaslúži, lebo ide o  zaujímavé závery. Je to však záležitosť, ku ktorej treba pristupovať s chladnou hlavou a zdanlivo bombastické závery treba vnímať v širších súvislostiach. A na to je 90 sekúnd, ktoré mali v hlavných správach patriť dinosaurom, jednoducho primálo.

Grafy v tomto príspevku boli prebraté z citovanej práce:
Sakamoto, M., Benton, M.J. & Venditti, Ch. 2016: Dinosaurs in decline tens of millions of years before their final extinction. PNAS 113 (18): 5036–5040.

Súvisiace odkazy

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára