Týždeň s ichtyosaurami 2: ako žili?

Ichtyosaury sú asi najznámejšími druhohornými morskými plazmi. Na život v mori boli perfektne prispôsobené a svojím elegantným vzhľadom môžu súperiť s krásou žralokov. Na rozdiel od nich však vyhynuli ešte počas kriedy a pádu meteoritu do oblasti Yucatánskeho zálivu sa nedožili. Počas jury v čase svojej najväčšej slávy však moriam kraľovali...

Z hornín jurského veku poznáme množstvo dokonale zachovaných fosílií ichtyosaurov, ktoré nám hovoria aj niečo o súkromnom živote týchto tvorov. V juhozápadnom Nemecku neďaleko mesta Holzmaden vystupujú na povrch tmavé bridlice, v ktorých sa našli nádherne zachované skameneliny „rybojašterov“. Viaceré z nich majú zachované aj mäkké časti a vďaka nim vieme, aký obrys tela ichtyosaury vlastne mali (Böttcher 1990; Maisch 2008). Ichtyosaury tvarom tela pripomínali iné rýchlo plávajúce vodné stavovce. Fyzikálne vlastnosti vody v tomto prípade fungovali ako prísny filter, takže prírodný výber uprednostnil prakticky totožný prúdnicový tvar tela u rôznych navzájom nepríbuzných skupín organizmov. V detailoch však boli ichtyosaury jedinečné.

Príklad zachovania z nemeckého Holzmadenu (s obrysom tela) a z anglického Lyme Regis (bez obrysu). Horný obrázok je z Naturhistorisches Museum Wien, dolný je z miestneho múzea v Lyme Regis. (Foto: M. Hyžný)

Chvostová časť chrbtice u ichtyosaurov bola zahnutá nadol, čím vystužovala spodný lalok zvislej chvostovej plutvy. Tie najstaršie formy ešte nemali vyvinuté oba laloky chvostovej plutvy a zrejme ani chrbtovú plutvu. Tie sa vyvinuli až u neskorších skupín. Vieme to podľa zachovaných obrysov tiel, napr. u zástupcov rodu Stenopterygius (Maisch 2008). Pre ichtyosaury, najmä ich pokročilé formy, je typická tzv. hyperfalangia, teda zmnoženie prstových článkov.

Chvostová plutva ichtyosaurov

Hyperfalangia u ichtyosaurov. A: Ophthalmosaurus. B: Ichthyosaurus. C: Eurhinosaurus.

Ichtyosaury neboli ekologicky uniformnou skupinou plazov. Naopak, stavba tela a predovšetkým tvar hlavy prezrádza rôzne potravové návyky. Napríklad medzi rôznymi zástupcami rodu Temnodontosaurus by sme našli nielen vrcholových predátorov jurských morí, ale aj špecialistov na mäkko-telovú korisť (Martin et al. 2012). A zástupcovia rodu Eurhinosaurus svojím rostrom pripomínali mečiare, takže sa u nich predpokladá aj podobný spôsob života. Čeľuste ichtyosaurov boli väčšinou lemované desiatkami ostrých zubov. Viaceré nálezy však dokumentujú, že niektoré druhy vekom zuby strácali. Napr. zástupcovia rodu Shonisaurus boli v dospelosti bezzubé.

Eurhinosaurus v Naturmuseum Senckenberg vo Frankfurte. Foto: M. Hyžný.

Ichtyosaury sa živili najmä hlavonožcami a rybami, o čom svedčia obsahy ich žalúdkov a im pripisované koprolity (Pollard 1968). A máme dokonca aj dôkazy, že si občas pochutnali aj na mláďatách korytnačiek a vtákoch (Kear et al. 2003). Viaceré druhy mali obrovské oči, ktoré sa zrejme uplatnili vo veľkých hĺbkach. Pravdepodobne dobre videli v tme a výnimočný zrak mohli používať pri love svetielkujúcich hlavonožcov v hĺbkach mora. Počas ponárania do hĺbok museli vedieť zadržať dych na dlhú dobu.

Holzmadenské bridlice nám takisto čo-to prezradili zo súkromného života ichtyosaurov. Aj keď ichtyosaury žili pred miliónmi rokov, sme si istí, že tieto morské živočíchy nekládli vajcia, ale rodili živé mláďatá. Našli sa fosílie, ktoré predstavujú práve rodiace samice, pričom mláďatá sa rodili chvostom napred. Nezdá sa však pravdepodobné, že by sa rodičia o svoje potomstvo po narodení starali. S výnimkou niektorých skupín vodných hadov sa živorodosť vyvinula prakticky u všetkých skupín morských plazov. V prípade ichtyosaurov ju dokumentuje celkom päť známych prípadov, pričom v jednom z nich ide o stovky vynikajúco zachovaných gravidných samíc s embryami vo svojich telách (Böttcher 1990).

Fosilizované rybojašterie tehuľky...

Pôrod v priamom prenose...

O správaní ichtyosaurov toho už vieme menej. Zápasili medzi sebou ichtyosaury o samice podobne ako to robia narvaly? Boli rybojaštery podobne hravé ako delfíny? Boli snáď ichtyosaury antagonistické a bojovali o teritórium či o potravu? Je známy minimálne jeden prípad vyhojenej rany po uhryznutí, ktorú pravdepodobne spôsobil iný ichtyosaurus (Zammit & Kear 2011). Dôvod, prečo sa ichtyosaury pobili sa však z kostí zatiaľ vydedukovať nedalo.

Použitá literatúra

Böttcher, R. 1990: Neue Erkentnisse über die Fortpflanzungsbiologie der Ichthyosaurier (Reptilia). Stuttgarter Beiträge zur Naturkunde B 164, 1–51.

Dal Sasso, C. & Pinna, G. 1996: Besanosaurus leptorhynchus n. gen. n. sp., a new shastasaurid ichthyosaur from the middle Triassic of Besano (Lombardy, N. Italy). Palaeontologia Lombardica (New Series) 4, 3–23.

Kear, B.P., Boles, W.E. & Smith, E.T. 2003: Unusual gut contents in a Cretaceous ichthyosaur. Proceedings of the Royal Society B 270, S206–S208.

Maisch, M.W. 2008: Revision der Gattung Stenopterygius Jaekel, 1904 emend. von Huene, 1922 (Reptilia: Ichthyosauria) aus dem unteren Jura Westeuropas. Palaeodiversity 1, 227–271.

Maisch, M.W. 2010: Phylogeny, systematics, and origin of the Ichthyosauria – the state of the art. Palaeodiversity 3, 151–214.

Martin, J.E., Fischer, V., Vincent, P. & Suan, G. 2012: A longirostrine Temnodontosaurus (Ichthyosauria) with comments on Early Jurassic ichthyosaur niche partitioning and disparity. Palaeontology 55, 995–1005.

Pollard, J.E. 1968: The gastric contents of an ichthyosaur from the Lower Lias of Lyme Regis, Dorset. Palaeontology 11, 376–388.

Zammit, M. & Kear, B.P. 2011: Healed bite marks on a Cretaceous ichthyosaur. Acta Palaeontologica Polonica 56, 859–863.

Ichtyosaury v Naturmuseum Senckenberg vo Frankfurte. Foto: M. Hyžný

Seriál o ichtyosauroch
1. Plazy v znamení rýb
2. Ako žili?
3. Hŕstka krásavcov 
Článok o ichtyosauroch v Quarku (február 2016): link.