Kniha: Objav v sebe rybu!

Tiktaalik je niečo ako Archaeopteryx vo svete rýb. Tak ako sa starý dobrý Archie znázorňuje na polceste medzi plazom a vtákom, tak sa Tiktaalik čoskoro v učebniciach objaví znázornený na polceste medzi rybou a obojživelníkom. Ide skrátka o zvieratko, ktoré sa podľa kreacionistov nikdy nemalo nájsť, ale našlo sa. Tiktaalik je ikona. Tento príspevok však je o niečom inom...

Tiktaalika objavil v roku 2004 americký paleontológ a evolučný biológ Neil Shubin a jeho tím v mrazivej pustatine Ellesmerovho ostrova v Kanade v horninách starých 383 miliónov rokov. Výsledky výskumu vychádzajú takpovediac na pokračovanie. V prvom článku o tiktaalikovi publikovanom Shubinom a kolegami v roku 2006 odborná verejnosť našla opis prednej časti zvieraťa, pričom na druhú časť seriálu si musela počkať až do tohto roku. Po ôsmich rokoch už teda konečne vieme ako zviera zhruba vyzeralo.

Jedna zo slávnych fosílií tiktaalika. Zdroj: Creative Commons.

Rekonštrukcia tiktaalika. Zdroj: Creative Commons.

Ako výprava za tiktaalikom prebiehala, to opisuje Shubin vo svojej knihe Ryba v nás, presnejšie v jej prvej kapitole. Vo „zvyšku“ knihy vystupuje Tiktaalik už iba na niekoľkých málo miestach. Ryba v nás ma prekvapila aj neprekvapila zároveň. Prekvapila ma, pretože som čakal niečo iné. Na obálke českého prekladu sa nachádza fotografia fosílie tiktaalika a hoci podtitul „Cesta tři a půl miliardy let dlouhou historií lidského těla“ napovedá, že kniha nebude iba o tiktaalikovi, predsa len som si myslel, že sa o ňom dozviem viac. Ryba v nás však zoširoka rozpráva o evolúcii stavovcov, pričom ju sleduje z pohľadu jednotlivých orgánov. A tu ma už kniha tak veľmi neprekvapila. Keďže má veľký záber a zároveň je určená pre široké publikum, pri preberaných témach kĺže po povrchu, aby čitateľa neunavila. Takže zatiaľ čo pre nezaujatého čitateľa predstavuje objavný a ľahko stráviteľný koktejl základov genetiky, porovnávacej anatómie, funkčnej morfológie a embryológie, poučený laik sa so všetkým z toho už niekde stretol.

V prvej kapitole sa konštatuje, že pri dobrom vedeckom výskume sa veľa vecí dá predvídať a že už u živočíchov z dávnej geologickej minulosti môžeme nájsť počiatky ľudských orgánov. Druhá kapitola sa venuje biologickej homológii, teda orgánom, ktoré majú spoločný pôvod. Porovnáva plutvy rýb, ruky človeka a vôbec predné končatiny stavovcov. Nasleduje stručný výklad o genetickom pozadí vývoja jednotlivých telových orgánov. Vo štvrtej kapitole sa opisuje, ako sú tvarovo také odlišné orgány ako zuby, mliečne žľazy a perie variáciami na tú istú tému. Ako píše Shubin: „Když vidíte tak zásadní podobnosti mezi různými orgány, a dokonce různými živočichy, začnete si uvědomovat, že všichni živočichové na této planetě jsou variantami téhož základního schématu.“ Ďalšia kapitola sa venuje hlave. Zaspomínate si na gymnaziálne časy (tí, ktorí ste ešte mali „normálnu“ výučbu biológie), keď ste museli memorovať poučky o tom, z ktorého že to žiabrového oblúku vznikli čeľuste alebo sluchové kostičky. Šiesta kapitola v stručnosti podáva základy embryológie: dozviete sa (alebo si zopakujete), čo sú to zárodočné vrstvy a Hox gény. Posledných niekoľko kapitol sa venuje hlavným zmyslovým orgánom stavovcov: čuchu, zraku a sluchu.

Niel Shubin napísal knihu, ktorá sa číta sama. Ale pokiaľ už poznáte tiktaalika z jeho webových stránok alebo dokonca z pôvodných štúdií (Shubin et al. 2006, 2014), čítali ste Triumf embrya od Lewisa Volperta a na hodinách stredoškolskej biológie ste dávali pozor, tak sa veľa nového nedozviete. Ak však pred spaním nečítate odborné články a náplň vášho štúdia či práce nemá s biológiou veľa spoločného, no napriek tomu sa považujete za milovníka prírody, tak po Shubinovej knihe určite siahnite a objavte v sebe rybu!

Shubin, N. 2009: Ryba v nás. Cesta tři a půl miliardy let dlouhou historií lidského těla. Paseka, Praha. 264 s.

Súvisiace odkazy
Domovské stránky tiktaalika: http://tiktaalik.uchicago.edu/
Your Inner Fish - dokumentárny seriál podľa knihy Neila Shubina
How we got on land, bone by bone - blogový príspevok Carla Zimmera o tiktallikovi