Stránky

utorok 1. mája 2018

Po dinosauroch prišli... RYBY!


David Černý je jeden zo spoluautorov novej prelomovej štúdie o evolúcii rýb.

Na konci kriedovej periódy, t.j. asi pred 65 miliónmi rokov, došlo k hromadnému vymieraniu, ktorého obeťou sa stali aj nevtáčie dinosaury. Táto udalosť sa väčšinou vníma ako niečo negatívne, i keď sa občas nezabudne dodať, že práve vymretie veľkých dinosaurov uvoľnilo priestor cicavcom a teda aj nám, ľuďom. Hromadné vymieranie však so sebou zmietlo aj množstvo morských tvorov vrátane vodných plazov a amonitov. Na súši po kataklyzme život nanovo rozkvitol v podobe rozmanitosti sveta cicavcov, v mori zase dostali svoju veľkú príležitosť kostnaté ryby. A patrične ju využili. Nádherným spôsobom to dokladuje vedecká práca venujúca sa diverzifikácii morských rýb na konci kriedy. Jedným zo spoluautorov je David Černý, mladý kolega hen od západných susedov, ktorý mi odpovedal na niektoré otázky týkajúce sa (aj) jeho výskumu. 

piatok 13. apríla 2018

Duše trmavských stromov: časť dva


Stromy sú krásne v každom ročnom období. A najmä tie listnaté ukazujú v priebehu roka veľa tvárí. Najradšej mám pohľad na strom v zime a skoro na jar, keď po najchladnejšej časti roka ešte na konároch nevyrašia nové listy. Vtedy nám stromy ukazujú svoje duše...

Bez lístia je strom nahý. Ukazuje nám to, čo je cez rok skryté: stavbu kmeňa a všetky konáre a konáriky, vetvy a vetvičky. Podľa jednej z postáv Nymfomanky Larsa von Triera nám vtedy strom ukazuje svoju dušu. V poslednom čase si viac všímam duše stromov v mojom bezprostrednom okolí. Niektorým z nich som sa venoval v minulom príspevku. V tomto sa chcem podeliť o krásu z pohľadu na nahé topole.

štvrtok 5. apríla 2018

Duše trnavských stromov: časť jedna


Stromy sú ako ľudia. Každý je hneď na prvý pohľad iný. Každý má iný počet a tvar konárov. Stromy prežijú svoj život na jednom mieste a každé miesto je jedinečné. A tak aj všetky stromy sú jedinečné. Stromy toho istého druhu sa samozrejme na seba navzájom podobajú a zároveň sa líšia od stromov iného druhu. Nejde však iba o tvar listov či púčikov alebo farbu kôry. Stromy možno rozoznať aj podľa ich duše...

nedeľa 1. apríla 2018

Krab z pekla...


Nové druhy organizmov sú objavované a popisované prakticky každý deň. Vo väčšine prípadov ide o tvory, ktoré na prvý pohľad veľa pozornosti nevzbudia, nakoľko ide o príbuzných už známych druhov, od ktorých sa líšia iba minimálne. Občas sa však nájde niečo, čo vyrazí dych aj vedcom. Takým prípadom je nález neobvyklého kraba, ktorého nedávno vylovili z hĺbok Tichého Oceána...

utorok 20. marca 2018

Prečo paleontológia?


Viackrát sa ma pýtali: Prečo práve táto veda? Čo ma k nej priviedlo? Kedy som sa rozhodol? V istom zmysle ide o pseudootázky. Život skrátka plynie a často iba zo spätného pohľadu vieme vysvetliť, čo sa vlastne stalo. Tento krátky osobný príspevok je pokus o takého vysvetlenie. Je samozrejme ovplyvnený mojim dnešným uvažovaním. Pamätám si, ako som na otázku „prečo paleontológia?“ odpovedal, keď som mal desať, pätnásť, dvadsať rokov. Odpoveď sa zakaždým o niečo pozmenila. Tá dnešná je odpoveďou 33-ročného týpka. A takisto sa od „predchádzajúcich verzií“ líši.

streda 28. februára 2018

Ako sme ukuchtili nový druh homára...


Objav nového druhu organizmu je zvyčajne otázkou dlhodobého výskumu. Niekedy ide o mesiace, inokedy o roky. Vidieť opis nového druhu publikovaný vo vedeckom časopise je potom už len akási čerešnička na torte. Samotná torta pozostávajúca z cesta dôslednej argumentácie, plnky podrobnej dokumentácie a polevy neutíchajúceho entuziazmu ostáva zvyčajne laikovi skrytá...


štvrtok 15. februára 2018

S pištoľovou krevetou na Petriho miske



Pištoľovým krevetám sa odborne venujem síce iba dva roky, ale už teraz viem, že je to začiatok dlhodobého záujmu. Keď vám tieto drobné ráčiky počarujú, nie je také ľahké prestať na ne myslieť. Za posledný mesiac som ich viac krát navštívil vo viedenskom Prírodovednom múzeu...

utorok 6. februára 2018

Ako prezimovať na kmeni stromu



Keď som sa na jeseň roku 2003 ocitol v Bratislave ako poslucháč prvého ročníka bakalárskeho štúdia geológie, všimol som si, že kmene líp pred mojim vysokoškolským internátom pokrýva zvláštny hmyz. Zjavne išlo o nejaké bzdochy a boli ich tisíce... Až neskôr som sa dozvedel, že rok 2003 bol zrejme prvým rokom výskytu tohto hmyzu v Bratislave, hoci z územia Slovenska je známy už z roku 1995. A počnúc rokom 2017 sa táto bzdocha dostala aj do Trnavy.


streda 31. januára 2018

Kedy začali pištoľové krevety strieľať?



Pištoľové krevety sú už dlho predmetom detajlného výskumu (pozri tu). Napriek tomu sme dlho nevedeli, kedy sa funkčné pištoľové klepeto vyvinulo. Ide o dôležitú otázku, keďže ním krevety nielen lovia korisť ale aj vzájomne komunikujú. Na datovanie takýchto evolučných udalostí sú potrebné fosílie a tie, ktoré by spoľahlivo patrili pištoľovým krevetám, nám donedávna chýbali.

utorok 23. januára 2018

Ako sme skúmali pištoľové krevety



Pištoľové krevety sú ohromné tvory. Jedno z ich klepiet je vybavené mechanizmom na tvorbu kavitačných bublín (bližšie o nich tu), pomocou ktorých dokážu uloviť svoju korisť. Ale nielen to. Ich špecializované klepeto plní množstvo iných úloh vrátane vnútrodruhovej komunikácie alebo hĺbenia zložitých výhrabov. Ako a kedy sa takýto šikovný orgán vyvinul? Odpoveď na túto otázku si vyžaduje pomoc fosílií. Ale ako sa dá vo fosílnom zázname pištoľová kreveta rozoznať?