Stránky

štvrtok, 13. júla 2017

O mravcoch a ľuďoch



Mravce zobrazené ako de facto ľudia v mravčích kostýmoch.
Pri vnímaní okolitej prírody nás zväzujú naše vlastné antropomorfizmy. Bez nich by sme si zrejme iba málo rozumeli, je však dôležité uvedomiť si, keď s nejakým antropomorfizmom pri opise vonkajšej reality pracujeme. Keď evolučný biológ alebo poučený laik povie „sebecký gén“, je mu jasné, že ide o metaforu a že gén nikdy nebude sebecký v bežnom zmysle slova. Podobne ak použijeme označenie „mravčia kráľovná“, mali by sme vedieť, v akom vzťahu voči ľudským monarchom je status daného tvorčeka.

štvrtok, 29. júna 2017

Nenásytné čajky



Čajky majú povesť pirátov. S fregatami a pomorníkmi sa síce nemôžu porovnávať, stredoeurópsky suchozemec sa však s týmito skutočnými korzármi obvykle nestretne a tak si čajky svojou drzosťou status piráta poľahky udržia. Naposledy ma o tom presvedčilo kŕmenie vodného vtáctva v jednom parku v Normandii.


pondelok, 5. júna 2017

Evolúcia parazitizmu u morských rovnakonožiek



Mal som tú česť spolupracovať s kolegami z mníchovskej Ludwig-Maximilians Universität na pozoruhodnom materiáli. Dokonale zachované fosílie zo 168 miliónov rokov starých hornín Nemecka sa ukázali byť najstaršími známymi parazitickými zástupcami rovnakonožiek (Malacostraca: Isopoda). Mdernými zobrazovacími technikami sa nám podarilo z mŕtveho kameňa vydolovať úžasné doklady o živote týchto tvorov. Toto je ich príbeh.

streda, 30. novembra 2016

Osem ramien s prísavkami na poštových známkach



Hlavonožce (Cephalopoda) patria medzi evolučne mimoriadne úspešné organizmy. Vytvorili veľa rôznych foriem a odkedy sa pred stovkami miliónov rokov objavili, predstavujú významnú zložku morských ekosystémov. Niektoré z nich sú neľútostné predátory, ďalšie sú častou potravou iných živočíchov. Bez nich by moria a oceány neboli tým, čím sú. Pozrime sa na ich rozmanitosť trochu netradične – cez vyobrazenia na poštových známkach.

štvrtok, 10. novembra 2016

Týždeň s plesiosaurami 3: borenie mýtov



Plesiosaury žili na našej planéte desiatky miliónov rokov. Ale už sú nenávratne preč. ("Dôkazy" zástancov existencie „lochnesiek“ dosiaľ nepresvedčili...) Pri rekonštrukcii ich vzhľadu a spôsobu života sa ľahko môžeme dostať do rozporu s realitou. Tú koniec koncov nikdy nebudeme poznať celú, môžeme sa však k nej priblížiť. Tento krátky príspevok sa snaží zbúrať niekoľko rozšírených mýtov o týchto fascinujúcich morských tvoroch.

streda, 12. októbra 2016

Ako prichádzame na svet



Zdroj: Wikipedia (link)
Som šťastný otec dvoch detí. A ak si mám spomenúť na emocionálne najsilnejšie okamihy môjho života, jeden z nich predstavuje narodenie mojej dcéry a druhý narodenie môjho syna. Nemôžem však povedať, že by som bol úplne spokojný s tým, za akých podmienok sa narodili. Nie som pôrodník, aby som vedel po odbornej stránke zhodnotiť priebeh pôrodov. Som však cítiaci tvor, ktorý má konkrétne zážitky. A s tými sa s vami v tomto príspevku podelím.

pondelok, 26. septembra 2016

Fialové čudo s veľkými očami...



V auguste tohto roku internet doslova zaplavila senzačná správa o náleze zvláštnej fialovej chobotničky na oceánskom dne, pripomínajúcej skôr plyšovú hračku než ozajstné zviera. V skutočnosti ide o dobre známeho zástupcu sepiolidných hlavonožcov s odborným názvom Rossia pacifica. Na zábery tímu Nautilus sa však tak dobre pozerá, že som ani ja neodolal a pripájam svoju trošku.


štvrtok, 18. augusta 2016

Čo nám oči hovoria o stravovacích návykoch "vodných škorpiónov"?



Jaekelopterus rhenaniae (Zdroj: link)

Vyhynuté kyjonožce patrili medzi klepietkavce, ktoré obývali takmer všetky typy vodných prostredí. Niektoré z nich mali ohromné klepetá, za čo si vyslúžili označenie „vodné škorpióny“. V populárnych seriáloch sa stretnete najmä s rekordérmi. Napríklad Pterygotus s dĺžkou tri metre je najväčším známym článkonožcom všetkých čias. Veľkosť však nie vždy poukazuje na dravca. Oči "vodných škorpiónov" nám toho v tomto ohľade môžu veľa prezradiť...

štvrtok, 11. augusta 2016

Týždeň s plesiosaurami 2: s hlavou na špičke chvosta



Copeova rekonštrukcia elasmosaura (to hadovité čudo) Zdroj: link.
Plesiosaury sa na konci kriedy (asi pred 80 miliónmi rokov) vyvinuli do výnimočných foriem. Patrili medzi ne aj tvory s ohromne dlhými krkmi. Elasmosaurus ho mal rovnako dlhý ako zvyšok jeho tela a tvorilo ho až 72 stavcov. Fosílie tohto zvieraťa boli opísané v roku 1868 Edwardom Drinkerom Copeom a viaže sa k nim zaujímavý príbeh.

piatok, 29. júla 2016

Týždeň s plesiosaurami 1: v ponorke za príšerami



Za prvú realistickú rekonštrukciu druhohorných morských plazov sa považuje akvarel od anglického geológa Henry de La Becheho z roku 1830. Volá sa Duria Antiquior, čo znamená „Dávnejší Dorset“ a znázorňuje predhistorické tvory obývajúce more na terajšom pobreží južného Anglicka dávno pred príchodom človeka. Na obraze sú potvory s ohromnými čeľusťami plnými zubov, ktoré pripomínajú prerastené krokodíly s veľkými okrúhlymi očami. To sú ichtyosaury, o ktorých som už písal (link). Sú tam aj tvory s dlhými krkmi a malými hlavami. To sú plesiosaury, ktorým sa venuje tento príspevok.